====== Proměnné prostředí ====== Kto by nevedel,ako **premenné prostředí** sa označujú práve také premenné, ktoré fungujú globálne v rámci jedného prostredia. Načítavajú sa pri začiatku sedenia, či už grafického, alebo textového. Nás bude zaujímať práve ten prvý prípad a ukážeme, ako ich môžeme využiť v praxi. ====== Spustenie aplikácií z $HOME/bin príkazom ====== Určite si väčšina z vás už navykla na používanie príkazov k priamemu spusteniu programov. Je to oveľa šetrnejšie na čas ako sa prehlodávať zahlteným menu. I keď väčšinu programov inštalujete či už z balíkov, alebo kompiláciou zo zdroja, skoro vždy tento úkon vykonávate ako [[Root sudo|root]]. Spustiteľný odkaz vtedy nájdeme v adresári ''/usr/bin'', či ''/usr/local/bin''. Možno sa pýtate, odkiaľ systém vie, čo za príkaz má spustiť, keď napíšete napr. ''doom3'' pre spustenie známej 3D hry. Jednoduché, načíta informácie o zložkách z premennej **PATH**. Jej obsah si môžete prezrieť napísaním: echo $PATH uvidíte ničo ako: /usr/local/sbin:/usr/local/bin:/usr/sbin:/usr/bin:/sbin:/bin:/usr/bin/X11:/usr/games V prípade hry doom3 umiestnenej v ''/usr/games'' systém našiel príkaz ''/usr/games/doom3'' a následne ho spustil. Veľakrát však (najmä u [[Wine]] aplikácii či hier) budete chcieť si vytvoriť vlastné príkazi, spúšťané iba vami. V tomto prípade je vhodné použiť adresár ''$HOME/bin''. Do premennej **PATH** ho pridáme nasludujúcim príkazom export PATH=$HOME/bin:$PATH Pokiaľ chceme, aby sa nám premena PATH vyexportovala po každom spustení grafického prostredia: * v prípade GNOME, či FLUXBOXU zadáme nano $HOME/.profile nasledovne vepíšeme ''export PATH=$HOME/bin:$PATH'' a uložíme súbor (ctrl+x, na otázku, či súbor uložiť odpovedáme y) * v prípade KDE, či Window Makeru môžeme uložiť premennú do súboru ''$HOME/.environment'' nano $HOME/.environment a vložíme výše zmíněný řádek Po prihlásení a odhlásení stačí zadať klávesovú skratku (alt+F2) a spustiteľné súbori uložené v ''$HOME/bin'' by měli bez problémů fungovat.